Vzrušujúci trest

Bolo sparné leto a ona sa v tom teple necítila práve najlepšie. Stála pred zrkadlom a zobliekala si spotené veci. Tričko povesila cez pohovku, podprsenku spustila na zem k nohám a v obraze zrkadla si prezerala svoje- teraz takmer nahé telo. Mala na sebe len biele nohavičky ktoré vytvárali ostrý kontrast k opálenej pokožke. Páčila sa sama sebe. Pomaly prechádzala rukami po svojej chudej postave, vzala do rúk prsia a  začala spúšťať jednu ruku dole. Jej fantázia pracovala naplno. Chvíľu sa hrala sama zo sebou kým ju nevyrušil telefón. Keď položila slúchadlo odišla do kúpelne kde si dala studenú sprchu. Hlavou jej začali víriť nepríjemné myšlienky. Včera sa mala stretnúť so svojim priateľom v ich obľúbenej reštaurácii. Kvôli dopravnej zápche meškala asi 30 min a keď konečne dorazila už tam nebol. Snažila sa mu dovolať a vysvetliť mu že nemôže prísť včas, avšak v telefóne sa zakaždým ozval iba záznamník. Určite jej nezdvíhal naschvál. Mal teraz ďalšiu príležitosť k tomu aby ju potrestal. Vedela že sa tomu nevyhne a určite to bude veľmi tvrdé. Za tie dva roky čo sa stretávali ju trestal pri každej vhodnej príležitosti a za každé seba-menšie previnenie, aj vtedy keď za chyby nemohla. Ona však pri tom cítila akúsi zvrátenú rozkoš, bol jej pánom ktorý ju miloval, hoc bol na ňu tvrdý. Mala ho tiež rada. Niekedy však rozmýšľala či má radšej jeho, alebo výchovu ktorou ju držal poslušnú a vždy pripravenú splniť každé jeho želanie. V telefóne jej oznámil že sa zastaví asi za dve hodiny, má sa osprchovať a pripravená čakať na jeho návštevu. Obliekla si nové spodné prádlo, krátke vzdušné šaty a na krk zapla ozdobu ktorú jej kúpil, nápadne pripomínajúcu obojok. Keď zazvonil zvonček pri dverách išla otvoriť a rozmýšľala pritom ako formou ju dnes bude chcieť naučiť poslušnosti..

„Ahoj“

Neodpovedal, rázne vstúpil do izby a zapálil si cigaretu.

„Kde si včera bola, Aňa. Čakal som ťa aspoň 20 minút.“

Zachvela sa pri tóne jeho hlasu. Dobre si uvedomovala že aj tak nechce počuť žiadne vysvetlenie, svojmu trestu sa už nemohla vyhnúť.

„Ja, ja som sa ti pokúšala dovolať, nestihla som kvôli......“

„Na tvoje vymyslené výhovorky nemám náladu, sprav mi jesť a ja si zatiaľ rozmyslím akú výchovnú metódu dnes použijem. Dúfam, že si nemyslela že sa ti to prepečie len tak.“

„Nie“ Odvetila ticho.“

Vybrala z chlebníka sendviče, namazala ich maslom a navrch uložila po dva plátky čerstvej šunky.

Keď mu ich podávala na stôl hlavu mala sklonenú a jej telo sa viditeľne chvelo.

„Choď sa pripraviť do izby, vyzleč sa a kľakni do rohu, za chvíľu som u teba.“

Rýchlo sa od neho vzdialila, zobliekla si svoje šaty i podprsenku a čakala ho v predpísanej pozícii v obývačke. Tu ju trestal najčastejšie. Asi po dvadsiatich minútach konečne začula za sebou hlas.

„Si krásna ako tu takto kľačíš. Páči sa mi tvoje telo, rád sa s ním hrám, ale ešte radšej ho týram. Na chrbte máš stále stopy po poslednej bitke. Nepoužívaš žiadnu masť? Veď sú to už skoro tri týždne.“

Bála sa mu odpovedať ako k nej bol naposledy tvrdý, ako silno ju bil a neprestal ani keď plakala a prosila . Vedela však i to ako sa jej to páčilo. Mohla sa sním rozísť kedykoľvek, prestať mu dvíhať telefón alebo na rovinu povedať že je koniec. Veľmi ju však vzrušoval a pomaly si uvedomovala že ho má rada práve takéhoto. Prvý krát sa stretli, keď jej raz na ulici pomohol pred jedným dotieravým chlapom a odvtedy začali ich hry, tvrdé no zároveň  pre oboch vzrušujúce.

„Vstaň a ohni sa cez kreslo“ Chladný hlas ju vyrušil zo zamyslenia.

Urobila ako jej prikázal, kolená ju už začali bolieť a tak bola rada že už nemusí byť dlhšie v tejto pozícii. Vedela že bitke sa aj tak nevyhne, tak nech to má za sebou čo najskôr. Keď zaujala pozíciu, všimla si na stole pred sebou pripravené „výchovné pomôcky“. Dlhú rákosku, vedľa nej položený kožený opasok, ktorý už tak dobre poznala a boli tam tiež kolíčky na prádlo, veľký pohár naplnený vodou a hoci nevedela načo i staré nástenné hodiny.

Podišiel za ňu a ona ucítila ako z nej pomaly sťahuje nohavičky.

„Znova si nesplnila, čo som ti prikázal. Jasne som povedal aby si sa vyzliekla, neviem ktorému slovu si v tejto vete nerozumela. O to horšie pre teba. Si neposlušná a slabé tresty zjavne nepomáhajú. Dostaneš 20 rán rákoskou ako prvú časť. Potom budeš v kúte rozmýšľať o svojom previnení do druhej časti, ktorú vykonám opaskom.“

Podišiel k stolu, vzal do ruky pohár a  začal potierať jej zadok studenou vodou. Potom ho odložil znovu na stôl a vsunul ruku medzi jej rozpálené stehná. Slabo vzdychla a začala rýchlejšie dýchať. Táto pozícia bola pre ňu nepríjemná. Rozkročené nohy a mokrý zadok čakajúci na výprask, malé prsia ktoré sa jej lepili o kožené kreslo - nahé telo čakajúce na exekúciu. Chvela sa, tieto okamihy však boli pre ňu najvzrušujúcejšie. Videla ešte ako berie do rúk rákosku a potom vnímala len vlastný zrýchlený dych a srdce ktoré akoby chcelo vyskočiť z jej malej hrude. Napriahol sa aby uštedril prvú ranu.

„Áááááááááh“

Ucítila bolesť a vydala tichý ston.

Pozeral sa so zaľúbením ako si rulou chytá zadok na mieste kde prvý krát zasiahol a počkal, kým sa opäť nerozkročí a nedá ruky do predpísanej pozície.

„Dva, tri, štyri“, v duchu počítala bolestivé rany, musí nekričať a vydržať až do konca.

Po dvadsiatej sa oboma rukami chytila za zadok snažiac sa masírovaním zmierniť ostrú bolesť. Rany boli vysádzané rovnomerne a červené pruhy poukazovali na predchádzajúcu exekúciu. Nenechal ju vydýchnuť si.

„Vystri sa a daj ruky za hlavu.“

Ďalší povel ktorý okamžite splnila.

Vzal zo stola kolíčky a po jednom ich začal pripínať na prsia. Aňa po každom pocítila tupú bolesť a do očí sa jej začali tlačiť slzy. Keď skončil so zaľúbením sa pozrel na svoje dielo a oznámil že bude kľačať v kúte kým si on neoddýchne a vo vystretých rukách bude držať nástenné hodiny nastavené presne na čas, v ktorý sa včera mali stretnúť.

„A neopováž sa pokrčiť ruky alebo si inak pomáhať. Aspoň sa naučíš byť presná.“

Odišiel a ona ostala sama, zahanbená, kľačiac v kúte s narovnanými rukami, so všetkých síl sa snažiac vydržať tento potupný trest. Čím ďalej to však bolo horšie, ramená ju boleli a ruky sa triasli, myslela že hodiny už každú chvíľu musia padnúť. Práve keď to chcela vzdať prišiel do izby a ľadovým hlasom jej oznámil aby sa pripravila na druhu časť. Hodiny položila na zem a vstala. Pristúpil k nej a postupne ju začal zbavovať kolíčkov. Už to nedokázala vydržať, začala nahlas plakať a prosiť ho o odpustenie. Vzal do rúk posledný na každej strane a ťahaním ju viedol po celej miestnosti. Prestal až na silný krik, jej tvár bola teraz zmáčaná slzami a kútiky úst vykrivené.

„Prosím, odpusti.“

Potiahol ju ešte raz a z úst sa jej ozval hlasný ston.

Tak sa mu páčila.

„Rozkroč sa, čo najviac ohni a ruky opri o stenu.“

Keď splnila jeho príkaz vzal si do rúk opasok a postavil sa, aby mal čo najlepšiu pozíciu pri vykonávaní výprasku. Zadíval sa na ňu ešte raz. Dlhé štíhle nohy, červené kolená i zadok, krásne malé prsia na ktorých boli stále pripevnené posledné dva kolíčky sa rýchlo zdvíhali a klesali. Krátke kučeravé blond vlasy na najkrajšej tvári akú kedy videl. Pre neho to bol anjel. Nemohol už dlhšie vydržať, pristúpil k nej bližšie a ruku strčil medzi stehná.

Bola mokrá a slastne zavzdychala.

„Prepáč .“

Letmo sa usmial.

„Veď ja sa už na teba nehnevám“, odpovedal vzrušene, snažiac sa čo najrýchlejšie vyzliecť nohavice. Klesla na kolená a ešte viac vystrčila svoj zadoček. Cítila, ako jej ho rozovrel a začal ju láskať.

Slastne začala krútiť panvou a vychutnávala každý jeho dotyk. Privreté oči, zmučené telo kľačiace na zemi pripravené poslúžiť druhý krát svojmu trýzniteľovi.

............

„Milujem ťa“, šepla zároveň ako do nej vnikol.

Návrat do seznamu povídek